Ako som sa stal chovateľom amerického kokeršpaniela

Všetko začalo vlastne smutnou skutočnosťou. Vlastnil som sučku nemeckého drôtosrstého stavača, ktorá sa dala aj poľovne využiť. Po ôsmych rokoch spoločných poľovníckych zážitkov, som bol nútený dať ju zo zdravotných dôvodov utratit. Ja i celá moja rodina sme boli z tejto skutočnosti sklúčení.

Dcérka, ktorá býva v Bratislave, chcela zmierniť náš smútok a po prečítaní inzerátu, v ktorom sa ponúkala možnosť zobrať si trojročného psíka amerického kokeršpaniela, nezaváhala a na inzerát zareagovala. Psíka zobrala od pôvodnej chovateľky, hoci lúčenie prebiehalo veľmi žalostne, a bez nášho súhlasu ho priviezla do Pieštan a postavila nás pred hotovú vec. Musím priznať, že ja jediný z rodiny som nebol nijako nadšený, veď prechod od stavača k sliedičovi je dosť markantný. Už som nechcel chovať psíka. No nakoniec ma dcéra presvedčila a psík ostal u nás.

Po príchode do nového domova si nezabudol označkovat nohu stolíka v obývacej izbe – musel byť maximálne vystresovaný. Dodatočne sme zistili, že psík, ktorého volali Jonathan, je chovný, má preukaz pôvodu a úspešne absolvoval niekolko výstav. V prvých dňoch sme sa spoznávali. Nevedel som, či ho môžem pustiť z remeňa, či bude poslúchať, či ho privolám. No riskol som to a psík poslúchal. Plánoval som s ním absolvovať skúšky, aby sa dal aj poľovne využiť.
Prvé skúšky – farbiarske som s Jonathanom absolvoval po mesiaci. Pri výcviku som zistil, že psík má perfektný nos a veľa poľovníckych vlôh. Zaujímavé bolo, že pri sliedení, čo je jedna z disciplín pri farbiarskych skúškach, akoby sa bál, že mu ujdem a držal sa v mojej blízkosti. No pri skúške bol opäť perfektný a napriek tomu, že som mal malú dušičku, sliedenie predviedol výborne, na počudovanie rozhodcu, že má taký záujem o prácu. Naštastie, hoci je z Bratislavy, aj klud po výstrele zvládol perfektne. Predtým býval v paneláku, a z toho dôvodu mu pravdepodobne zakazovali hlásiť, čiže štekať. I to som ho musel učit, na pobavenie celej rodiny. Teraz už hlási tak výdatne, že niekedy to je až na obtiaž. Napríklad, keď zazvoní mobilný telefón, jeho hlásenie je až neskutočné, že nepočujete vlastný hlas. Celé farbiarske skúšky absolvoval úspešne.

S jedlom rastie chuť, a po štyroch mesiacoch sme absolvovali jesenné skúšky malých plemien. Aj tieto Jonathan absolvoval veľmi dobre. Pri prenášaní srstnatej zveri na diaľku v poli niesol králika tak perfektne, hoci musel mať krk vyšponovaný, inak sa mu králik zapieral o zem, až koróna aplaudovala.
Postupne sme si na seba zvykali a prispôsobovali sme sa jeden druhému. Samozrejme, viac Jonathan mne, hoci inak má dosť tvrdú hlavu. Veľmi rád pracuje a zdá sa mi, že je neúnavný lovec. Teraz je v rodine č íslo jedna a mám problémy zobrať ho na poľovačku, lebo, podľa manželky „aby sa mu nič nestalo“.

A úplne na záver: v poľovníckej spoločnosti, kde poľujem, sme sa s jedným členom nazývali kokeršpaniel. Po utratení mojej sučky sa ma poľovníci spytovali, či už mám nového psíka, a keď som odpovedal, že kokeršpaniela, nastalo všeobecné pobavenie. Ale svojimi poľovníckymi schopnosťami presvedčil, že i v tomto smere je americký kokeršpaniel dobrým pomocníkom poľovníka a miláčikom rodiny.

Pieštany, december 2004
Ing. Kristián Lešický, Kalinčiakova 8, 921 01 Pieštany

<- späť